V evanjeliu sme práve počúvali o tom, ako Pán Ježiš pred začiatkom večere vstal od stola a začal učeníkom umývať nohy. Nepochopiteľná udalosť, v ktorej sa Boh pred človekom skláňa viac ako nikdy pred tým a ako žiaden iný boh na svete voči svojmu vyznávačovi. V tejto udalosti môžeme čítať to, čo teológovia vyjadrujú pojmom kenóza – teda vyprádznenie/zrieknutie sa. Ide o Ježišovo totálne zrieknutie sa možnosti využívať božskú moc, ktorou aj počas pozemského života plne disponoval. Rozhodol sa v čase života na zemi nevyužívať „výhody“ svojej božskej moci, a to len preto, aby nám dal najavo, že nám chce byť vo všetkom podobný a blízky v každej situácii nášho života. Je to presne to, čo sv. Pavol opisuje vo svojom liste Filipanom: „Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka...“ Práve v tejto uponíženosti sa Ježiš skláňa a umýva učeníkom nohy – skláňa sa a očisťuje ich, aby ich pripravil na niečo dôležité, čo má za pár okamihov nastať. 

V dnešný deň si ako Bohom povolaní chceme nanovo uvedomiť hĺbku a dôležitosť tohto Ježišovho gesta umývania nôh učeníkom. Každý jeden z nás kňazov je povolaný robiť presne to isté: obmývať tých, ku ktorým nás On sám posiela - „umývať nohy“ našim veriacim predovšetkým vo sviatosti zmierenia, pri vysluhovaní Eucharistie, pri hlásaní Božieho slova ale aj pri obyčajných stretnutiach s nimi. Sme povolaní „umývať im nohy“, aby boli potom pripravení na prijatie najvzácnejšieho hosťa – Ježiša. Nejde to však bez toho, „aby sme sa zohli“, aby sme k tomuto obmývaniu pristupovali s pokorou, uvedomujúc si, že my prví potrebujeme od Ježiša prijať toto „umytie nôh“. Sviatosť kňazstva je tak úchvatná v tom, že v geste umývania nôh sme povolaní nielen Ježiša napodobňovať, ale že nás chce použiť, aby cez nás mohol konať priamo On sám. Vyjadrime mu v dnešný deň kňazstva, v tento „náš deň“, vďačnosť za účasť na tomto úžasnom Božom dare, ktorý nám doprial. Zatiaľ čo svätý Boh berie na seba špinu a smrad našich hriechov, pretože nič iné mu ako ľudia nedokážeme ponúknuť, okrem toho nám kňazom aj čosi dáva – účasť na svojom Božom živote osobitným spôsobom, keď môžeme v jeho mene umývať učeníkom dnešných čias nohy. Nanovo si to dnes pripomeňme a prežime toto tajomstvo.