Na základe doteraz získaných informácií môžeme povedať, že v 14. storočí uprostred hradného areálu stál murovaný sakrálny kamenný objekt v rozsahu dnešného presbytéria gotického kostola. Toto zemepánske mestečko už v 15. storočí malo vo svojom erbe sv. Annu s Pannou Máriou.

Z pôvodných budov hradu sa zachoval hradný palác, ktorý bol začiatkom 18. storočia prestavaný na barokový kaštieľ. Hradná kaplnka sa neskôr stala základom presbytéria dnešného kostola a bývalá colná veža sa stala kostolnou vežou.

Terajší farský kostol s halovým trojlodím vznikol pravdepodobne až koncom 15. storočia, ale vojnové udalosti v 17. storočí boli príčinou, že sa ani gotický kostol Tela Kristovho v Stropkove nezachoval v pôvodnom stave. Prestavbu datuje pamätná tabuľa s letopočtom 1675 umiestnená na fasáde veže. Na tabuli je reliéf muža v brnení, ktorému sa zjavuje Madona v oblakoch. Postava rytiera zobrazuje jedného z vtedajších zemepánov, Štefana alebo Žigmunda Peteho. Výjav vyjadruje buď vďaku za pomoc v bojoch, alebo prosbu o pomoc v budúcnosti, a bola aj prejavom zasvätenia Stropkova Matke Božej.

• Reliéf muža v brnení Reliéf muža v brnení
•  

Svetskí patróni vo veľkej miere udali smer patrocínia farského kostola. Od roku 1749 je kostol zasvätený Božiemu Telu. Otázku patrocínia spred roku 1749 ponechávame otvorenú, aj keď je tu domnienka, že pôvodne bol kostol zasvätený sv. Anne.

Žigmund Pete ako svetský patrón kostola spolu s pátrom Filipom, generálom Kongregácie Najsvätejšej Trojice Rádu karmelitánov, založili pri stropkovskom kostole Bratstvo blahoslavenej Panny Márie Škapuliarskej, ktoré roku 1669 (11. 5. 1669) schválil bulou pápež Klement IX.

Správcovia farnosti

Z roku 1518 poznáme aj prvého známeho stropkovského farára Michala. Ďalšia správa, ktorou je nám známy kňaz, ktorý spravoval veriacich, je okolo dátumu 30. 11. 1545. Vtedy bardejovská mestská rada žiada Stropkovčanov, aby jej prepustili svojho farára Andreja do ich poddanskej dediny Richvald. Bol to doteraz druhý známy dušpastier Stropkova. V dôsledku reformácie 14. 6. 1598 správcom stropkovského kostola bol protestantský kňaz Valentín Sis a 28. 10. 1601 Valentín Poliak (pravdepodobne ide o jednu a tú istú osobu, len rozlične zapísanú).

Roku 1622 komisár uhorskej provincie františkánov a gvardián stropkovského kláštora uzavreli s Peteovcami dohodu, podľa ktorej sa františkáni zaviazali, že budú spravovať stropkovskú faru. Otcovia františkáni odvtedy plnili funkciu stropkovských farárov a stali sa novým duchovným i kultúrnym fenoménom v živote mestečka. Jeho farármi a správcami farnosti boli až do roku 1767 františkánski pátri.

Roku 1766 sa spolumajitelia Stropkova – svetskí patróni farského kostola v dohode s mešťanmi a jágerským biskupom rozhodli odovzdať správu stropkovskej farnosti svetským kňazom. Dňa 25. 1. 1767 bol do správy stropkovskej farnosti po viac než poldruha storočia uvedený znovu svetský kňaz Michal Novák, predtým farár v Dobrej. Dňa 16. 7. 1773 bola vizitácia jágerským biskupom Karolom Esterházim. Farárom bol 49-ročný Ján Nepomuk Frič z Ružomberka bez kaplána.

Ďalší známi kňazi boli:

• Michal Novák (1767 – 1769)
• Ján Frič (1769 – 1788)
• Martin Leporis (1788 – 1809)
• Matúš Prochácka (1809 – 1827)

Potom bola fara 16 mesiacov vakantná a spravoval ju vždy gvardián františkánskeho kláštora. Boli to:

• gvardián Lambert Kulich, Juraj Halás (1828 – 1837)
• gvardián Gothard Ballai (začas roku 1837)
• Jozef Surník (1837 – 1839) – zomrel na akési zranenie
• Juraj Neumer (1839 – 1855) – zomrel ako 46-ročný na choleru 6. 8. 1855. Po jeho smrti spravovali farnosť asi rok otcovia františkáni.

Ďalší správcovia:

• Michal Majlát (1856 – 1863)
• Anton Kasanický (1863 – 1869)
• Peter Degró (1869 – 1900) – staral sa o farnosť viac ako 32 rokov. Veľmi dbal o duchovné a materiálne povznesenie farnosti

Jubileum 2000

Dňa 26. januára 2000 bol farský kostol v Stropkove dekrétom určený za chrám, v ktorom môžu veriaci získať jubilejné odpustky pri splnení vzťažných podmienok predpísaných Apoštolskou stolicou. Prvoradý cieľ Jubilea 2000 bol posilnenie viery a svedectva kresťanov.

Farský kostol musel byť pre rekonštrukciu zatvorený. Na základe žiadosti vtedajšieho dekana-farára v Stropkove dp. Pavla Kaminského bol kláštorný kostol v Stropkove dekrétom určený za chrám, v ktorom môžu veriaci získať jubilejné odpustky.

Konsekrácia kostola

Po ukončení rekonštrukčných prác bol farský kostol dňa 14. 7. 2001 košickým aricbiskupom-metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom za hojnej účasti Božieho ľudu konsekrovaný.

Diecézna svätyňa

Dňa 14. 7. 2011 na 10. výročie konsekrácie kostola, za pôsobenia vtedajšieho farára - dekana dp. Jána Šveca Bilého, povýšil košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober farský kostol Najsvätejšieho Tela Pána v Stropkove na Diecéznu svätyňu a v homílii naznačil jej poslanie: "Táto novovyhlásená svätyňa bude odo dnes pozývať všetkých, ktorých sužuje vlastná hriešnosť, nedokonalosť, stres zo zháňania sa za zbytočnosťami a bude všetkým na širokom okolí už z diaľky pripomínať, že jedine Boh dáva ľudskému životu plnosť zmyslu. Obsah novodobých chrámov obchodu, chrámov vedy či biznisu sa ani zďaleka nevyrovná tomu, čo ukrývajú svätyne živého Boha. Náš národ a naša spoločnosť potrebuje takéto pripomienky Božej lásky a zmyslu ľudského života. Poučme sa aj z minulosti. Veď predsa všetky veľké kultúry zeme zanikli, akonáhle sa peniaze stali dôležitejšie ako náboženstvo, alebo egoistické Ja sa stalo silnejšie ako spoločenstvo a rodina. Táto svätyňa nám bude ešte hlasnejšie pripomínať: Láska na spôsob Božej lásky je kľúčom k vydarenému životu, je kľúčom k pokoju v srdci, v manželstve, v rodine i v spoločnosti a medzi národmi! Človek potrebuje okamihy a miesta vnútorného návratu a Božej blízkosti. Kto sa tu naplní pokojom a istotou, ten sa stane istotou – a tou pomyselnou „matkou“ pre iných."

Nový organ

Toho istého roku, v nedeľu 17. 7. 2011 pri slávnostnej odpustovej sv. omši, požehnal J. E. Jozef kardinál Tomko nový orgán vo farskom kostole Najsvätejšieho Tela Pána v Stropkove – v Diecéznej svätyni, aby slúžil na väčšiu česť a slávu Božiu.

Mimoriadny svätý rok milosrdenstva

„V tomto mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva máme v každodennom živote prežívať milosrdenstvo, ktoré Otec zosiela na nás od večnosti. Nechajme sa počas tohto jubilea prekvapiť Bohom. On nikdy neprestáva otvárať dvere svojho Srdca dokorán, aby nám zopakoval, že nás má rád a chce sa s nami deliť o svoj život." Toto píše pápež František v bule, ktorou vyhlásil mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. Mottom roku, ktorý sa začne 8. decembra 2015 a skončí 20. novembra 2016, je myšlienka „Milosrdní ako Otec".

Porta sancta

Obrad začiatku jubilea spočíva v otvorení tzv. svätej brány. Je to brána, ktoré je otvorená iba počas Svätého roka, inak je zamurovaná. Svätú bránu majú všetky štyri hlavné baziliky Ríma: sv. Petra, sv. Jána v Lateráne, sv. Pavla za hradbami a Santa Maria Maggiore. Obrad otvorenia svätej brány symbolicky vyjadruje, že pri príležitosti Svätého roku sa veriacim ponúka osobitná cesta smerom k spáse. Svätá brána na ostatných bazilikách bude otvorená po Bazilike sv. Petra. Z rozhodnutia svätého otca budú Brány milosrdenstva otvorené i vo všetkých katedrálnych chrámoch po celom svete, ako aj v iných chrámoch, ktoré na to špeciálne určí miestny biskup. Brána milosrdenstva je spojená s možnosťou získať mnohé milosti pri zachovaní stanovených podmienok.

Určeným chrámom s Bránou milosrdenstva v našej diecéze sa stal aj náš Pútnický kostol Najsvätejšieho Tela Pána v Stropkove

Jubilejný rok fatimských zjavení

Svätý Otec František kvôli dôstojnejšiemu prežívaniu osláv jubilejného roka fatimských zjavení, v období od 27. novembra 2016 do 26. novembra 2017, obdaroval úplnými odpustkami všetkých veriacich. Získať ich môžu tí, ktorí: 

1. ktorí si vykonajú púť do Fatimy, s úctou sa zúčastnia niektorej slávnosti, či modlitby ku cti Panny Márie, pomodlia sa modlitbu Otče náš, Vyznanie viery (Verím v Boha) a budú vzývať Pannu Máriu Fatimskú;
2. ktorí si zbožne uctia sochu Panny Márie Fatimskej, ktorá je slávnostne vystavená k verejnej úcte v ktoromkoľvek chráme, oratóriu alebo na inom vhodnom mieste, vo výročných dňoch zjavení (vždy 13. deň mesiaca – od mája až do októbra) a kto sa s úctou zúčastní niektorej slávnosti či modlitby ku cti Panny Márie, pomodlí sa Otčenáš, Vyznanie viery (Verím v Boha) a bude vzývať Pannu Máriu Fatimskú;
3. ktorí vzhľadom na svoj vek, chorobu alebo z iného vážneho dôvodu nemôžu cestovať, robia pokánie zo všetkých svojich hriechov s predsavzatím splniť, keď im to bude možné tri podmienky (svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca) a pred malou soškou Panny Márie Fatimskej vo výročitých dňoch zjavení (vždy v 13. deň mesiaca – od mája až do októbra) sa duchovne spoja s oslavami jubilea, pričom s dôverou odovzdajú svoje modlitby a bolesti alebo obety svojho života skrze Pannu Máriu milosrdnému Bohu;

K získaniu úplných odpustkov je potrebné, aby veriaci robili pravé pokánie a splnili obvyklé podmienky: svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca.

Zasvätenie farnosti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie vykonal 9. 7. 2017 počas odpustovej slávnosti Mons. Bernard Bober, arcibiskup-metropolita.

400. výročie mučeníckej smrti sv. košických mučeníkov

Apoštolská Penitenciária na základe osobitného poverenia Najvyššieho Veľkňaza Františka a zároveň na znak láskavosti Svätého Otca udeľuje úplné odpustky za obvyklých podmienok (sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca), toré budú môcť získať veriaci v opravdivej kajúcnosti raz za deň. Tie môžu získať aj pre duše v očistci na spôsob príhovoru za tieto duše počas svojej púte do košickej katedrály alebo do ktoréhokoľvek z kostolov v uvedenom zozname, ako je pripojený v žiadosti Jeho Excelencie arcibiskupa – metropolitu, a na tom mieste, pred relikviami svätých, ktoré budú putovať, aby boli predložené k úcte veriacich; buď počas liturgického slávenia konaného z dôvodu jubilea či pobožnosti, alebo sa budú aspoň na istý čas venovať nábožnému rozjímaniu spojenému s modlitbou Otče náš, Vyznaním viery, potom so vzývaniami Preblahoslavenej Panny Bohorodičky i svätých Košických mučeníkov. Nábožní veriaci, ktorým bráni pokročilý vek alebo ťažká nemoc, budú môcť rovnako získať úplné odpustky, ak odvrhnutím akéhokoľvek hriechu s úmyslom splniť, pokiaľ to bude čím skôr možné, tri obvyklé podmienky, sa pripoja nábožne pred nejakým obrázkom sv. Košických mučeníkov k sláveniam jubilea a obetujú milosrdnému Bohu svoje prosby a trápenia. Zároveň Penitenciária naliehavo žiada, aby sa diecézny penitenciár, katedrálny klérus, farári a kňazi splnomocnení patričnými spovednými fakultami, ochotne a vytrvalo podieľali na vysluhovaní sviatosti zmierenia a často prinášali chorým sv. prijímanie, kvôli ľahšiemu prístupu k Božej milosti sprístupnenej cirkevnou mocou kľúčov. Táto listina platí počas celého jubilejného roka sv. Košických mučeníkov. Ak je niečo, čo by sa tomu protivilo, vôbec neprekáža. Viac sa dočítate v našich aktualitách v tomto článku.

Relikvie sv. Košických mučeníkov si uctíme v našom chráme od 29. 5. – 1. 6. 2019

350. výročie cirkevného schválenia Bratstva sv. Škapuliara v Stropkove 

Spracované podľa: BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov: monografia mesta. 1. Vyd. Martin : Gradus, 1994. 319 s. ISBN 80-901392-5-6.