Na sklonku 16. a na prahu 17. storočia sa aj v našom meste na krátky čas udomácnilo reformátorské cirkevné hnutie. V úsilí odmietnuť reformáciu a z nedostatku rímskokatolíckych kňazov sa Štefan Pete, ktorý mal za manželku poľskú šľachtičnú, ešte pred rokom 1609 obrátil so žiadosťou na františkánov z Krosna, aby sa jeho členovia usadili v Stropkove s prísľubom, že im postaví kláštor. Túto jeho ideu uskutočnil až jeho syn Štefan v roku 1616, keď bol založený stropkovský františkánsky kláštor. Roku 1673 po predchádzajúcich rokovaniach schválil uhorský provinciál stavbu nového kláštora a začalo sa s jeho výstavbou spolu s Kláštorným kostolom Najsvätejšej Trojice. Dňa 23. apríla 1721 vyhorel. Opravený a prestavaný bol zásluhou poľského šľachtica Micińskeho, ktorý poskytol finančné prostriedky a materiál.
Podľa sčítania ľudu roku 1869 žilo v kláštore na Kláštornej ulici č. 301 dvanásť osôb. V období, keď stropkovskej rímskokatolíckej farnosti chýbal duchovný, preberali jeho povinnosti aj vo farskom kostole otcovia františkáni. Františkáni sa v mestečku zúčastňovali aj na verejnom a spoločenskom živote, najmä na vzdelávaní školopovinných detí. Im bola totiž v určitých obdobiach zverená výchova v mestskej cirkevnej škole, ktorá bola v objekte kláštora. Požiar roku 1876 znamenal pohromu pre celé mesto. Vtedy bol veľmi poškodený aj kláštor a kostol františkánov. Preto bola v tomto a nasledujúcom roku na území celého Uhorska medzi veriacimi vyhlásená zbierka na rozsiahlu opravu kostola a kláštora v Stropkove. Len vďaka nim bol kláštor i kostol znova vybudovaný.
V polovici októbra 1921 sa nasťahovali do opusteného kláštora redemptoristi. Takto sa zapísal ako prvý kláštor redemptoristov na Slovensku latinského obradu. Medzi rehoľnou komunitou boli aj dvaja pátri východného obradu. Neskôr, keď bol za rektora kláštora vymenovaný Dominik Metod Trčka (gréckokatolík), vplyv východného obradu zosilnel a do kláštora prichádzali ďalší gréckokatolícki pátri. Títo sa veľmi zaslúžili o rozšírenie kultu k Matke ustavičnej pomoci a na jej počesť zaviedli v Stropkove „odpust“. Činnosť rímskokatolíckych redemptoristov opäť ožila od roku 1931, keď gréckokatolícki redemptoristi odišli zo Stropkova do Michaloviec, kde si postavili kláštor a kostol.
Kláštor tvorí štvorkrídlová poschodová budova postavená v duchu dobových stavebných zákonitostí. Štyri poschodové krídla vytvárajú vnútorný priestor – rajskú záhradu. Vnútorný priestor obopína krížová chodba. Južné krídlo je podpivničené. Kláštor má trinásť pôvodných izieb.
Kláštorný kostol je jednoloďový, zasvätený Najsvätejšej Trojici. Kostolná veža je predsunutá, v prízemí tvorí vstupnú predsieň. Pod kostolom sú vybudované kláštorné krypty. Sú pod hlavným oltárom, v lodi pod víťazným oblúkom a pod chórom.
Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice
Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice bol vyhotovený asi koncom 17. storočia. Celkové architektonické riešenie oltára odráža veľmi talentovaného tvorcu. Z výtvarnej stránky je najlepším dielom barokovej oltárnej architektúry v Stropkove. Dominuje na ňom ústredný obraz Najsvätejšej Trojice s bohostánkom. V tejto osi na menze je umiestnená kartuša s františkánskym symbolom – skrížené prebité ruky a kríž. V nadstavci na archivolte je kartuša so symbolom Slovenska – trojvršie s krížom. Nad ňou je symbol Najsvätejšej Trojice s Božím okom. V horizontálnom členení v prízemí je menza s bohostánkom a ambitom. Ústredné postavy sv. Petra a sv. Jána Krstiteľa, ako aj postavy sv. Barbory a sv. Kataríny, umiestnené nad ambitovými dverami majú vysokú výtvarnú úroveň.
Oltár Panny Márie Lurdskej
Bočný oltár Panny Márie Lurdskej predstavuje jednoduchú oltárnu architektúru. Je tu jaskynná scéna s postavou Panny Márie. V nadstavci je Božie Srdce v žiari a v oblakoch.
Bočný oltár Panny Márie Ustavičnej pomoci
Jeho ústredným kompozičným prvkom je obraz s výjavom portrétu Panny Márie. Pôvodný výjav sa nezachoval. Z obrazu po celom jeho obvode vyvierajú prúdy slnečných lúčov. V nadstavci je Božie Srdce v žiari a v oblakoch. Na menze je zašifrovaný štylizovaný nápis – MÁRIA.
Konsekrácia kostola
Po ukončení čiastočnej rekonštrukcie kostola bol chrám konsekrovaný košickým arcibiskupom a metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom dňa 29.10.2005.
Spracované podľa: BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov: monografia mesta. 1. Vyd. Martin : Gradus, 1994. 319 s. ISBN 80-901392-5-6.