Podľa Kódexu kánonického práva je riadnym vysluhovateľom svätého prijímania biskup, presbyter a diakon. Mimoriadnym vysluhovateľom svätého prijímania je akolyta, ako aj iný veriaci, ktorý má vek a vlohy stanovené dekrétom Konferencie biskupov a predpísaným liturgickým obradom je prijatý do služby mimoriadneho rozdávateľa svätého prijímania; toto udelenie služieb mu však nedáva právo na poskytovanie materiálneho zabezpečenia zo strany Cirkvi.

Rozdávatelia sv. prijímania nedávajú počas sv. prijímania deťom krížiky.

V našej farnosti službu mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania vykonávajú poverení laici: Vanda Mikuláš, Mašlej Ján, Pavúk Milan, Vateha Ladislav, Hubač Daniel, Melník Pavol, Drobňák Kamil, Veselý Peter, Lehocký Peter, Sykora Michal st.., Rastislav Ferčák

MIMORIADNE SLUŹBY VERIACICH LAIKOV (z Inštrukcie REDEMPTIONIS SACRAMENTUM)

146. Služobné kňazstvo nemôže byť nijako nahradené. Ak v spoločenstve chýba kňaz, chýba v ňom samotné vykonávanie sviatostnej funkcie Krista Hlavy a Pastiera, čo patrí k samotnej podstate života spoločenstva. Pretože „vysluhovateľom, ktorý v osobe Krista môže utvoriť sviatosť Eucharistie, je jedine platne vysvätený kňaz“. 

147. Kde to potreba Cirkvi vyžaduje, pri nedostatku vysvätených služobníkov niektoré liturgické úkony môžu podľa práva zastávať veriaci laici. Tí sú povolaní a poverovaní s pomocou Božej milosti vykonávať určité služby, ťažšie aj ľahšie. Už mnohí veriaci laici sa nadšene venovali a doteraz sa venujú tejto službe, a to najmä v misijných krajinách, kde je Cirkev doteraz málo rozšírená alebo žije v podmienkach prenasledovania, ale aj v iných krajinách postihnutých nedostatkom kňazov a diakonov.

148. Vysoko si treba ceniť ustanovizeň katechétov, ktorí s veľkou námahou poskytovali a poskytujú osobitnú a veľmi potrebnú podporu pri šírení viery a Cirkvi. 

149. V niektorých diecézach, dávnejšie evanjelizovaných, sú najnovšie poverovaní veriaci laici ako „pastorační asistenti”; z nich bezpochyby mnohí prispievali k dobru Cirkvi podporovaním pastoračnej činnosti biskupa, kňazov a diakonov. Treba však dbať o to, aby sa črty tejto služby nepodobali príliš forme pastoračnej služby klerikov. Treba sa postarať, aby „pastorační asistenti” nebrali na seba to, čo patrí výhradne do služby vysvätených služobníkov.

150. Činnosť pastoračného asistenta má smerovať k tomu, aby podporovala službu kňazov a diakonov, aby vzbudzovala povolania na kňazstvo a diakonát a aby podľa právnej normy v každom spoločenstve horlivo pripravovala veriacich laikov na rozličné liturgické služby podľa rozmanitých chariziem.

151. Len skutočne v nevyhnutnom prípade treba pri slávení liturgie využívať pomoc mimoriadnych služobníkov. Táto pomoc nie je určená na to, aby sa zaručila plnšia účasť laikov, ale svojou povahou je prídavkom a provizóriom. Tam však, kde sa z nutnosti využívajú služby mimoriadnych vysluhovateľov, nech sa čoraz viac prednášajú osobitné a naliehavé prosby, aby Pán čím skôr poslal kňaza do služby spoločenstva a hojne vzbudil povolania do posvätných stavov. 

152. Nech tieto len náhradné služby nepôsobia ako príležitosť na deformáciu samotnej služby kňazov tak, že tí sa vyhýbajú sláveniu svätej omše pre ľud, ktorý im je zverený, zanedbávajú osobnú starostlivosť o chorých, ako aj o krst detí, alebo asistovanie pri manželstve či slávenie kresťanského pohrebu, čo je úlohou predovšetkým kňazov a diakonov, ktorí im pomáhajú. Nech sa teda nikdy nestane, že vo farnostiach si kňazi ľahostajne vymenia pastoračnú službu s diakonmi alebo laikmi, čím by sa pomýlilo špecifikum každého.

153. Okrem toho, nikdy nie je dovolené, aby si laici obliekli rúcha diakona alebo kňaza ani niečo podobné ich rúcham.

1. Mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania

154. Ako už bolo spomenuté, „vysluhovateľom, ktorý v osobe Krista môže utvoriť sviatosť Eucharistie, je jedine platne vysvätený kňaz“. Preto meno „vysluhovateľ Eucharistie“ patrí jedine kňazovi. Na základe posvätnej vysviacky sú riadnymi vysluhovateľmi svätého prijímania biskup, kňaz a diakon, ktorým prislúcha pri slávení svätej omše vysluhovať sväté prijímanie veriacim laikom. Nech sa tak naplno a správne prejavuje ich služobná úloha v Cirkvi a nech sa napĺňa znak sviatosti.

155. Okrem riadnych vysluhovateľov existuje riadne ustanovený akolyta, ktorý je z ustanovenia mimoriadnym vysluhovateľom svätého prijímania aj mimo slávenia omše. Ak si to naozaj vyžaduje nevyhnutná potreba, diecézny biskup môže touto službou na základe normy práva poveriť aj iného veriaceho laika ako mimoriadneho vysluhovateľa pre určitý prípad (ad actum) alebo na určitý čas (ad tempus), použijúc pri tom primeranú formulu požehnania. Takýto akt poverenia nemá nutne liturgickú formu, ale ak by ju aj mal, nech sa v žiadnom prípade nepodobá vysviacke. Vo zvláštnych a nečakaných prípadoch povolenie ad actum môže dať kňaz, ktorý predsedá eucharistickému sláveniu. 

156. Táto služba nech sa chápe presne podľa jej mena: to znamená mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania, nie „špeciálny vysluhovateľ svätého prijímania“ ani „mimoriadny vysluhovateľ Eucharistie“, ani „špeciálny vysluhovateľ Eucharistie“, lebo týmito názvami sa nenáležite a nesprávne rozširuje jej význam.

157. Ak je obyčajne dostatočný počet riadne vysvätených služobníkov, ktorý stačí aj na rozdávanie svätého prijímania, nemôžu byť poverení mimoriadni vysluhovatelia svätého prijímania. Za takýchto okolností tí, ktorí sú touto úlohou poverení, nech ju nevykonávajú. Treba odsúdiť zvyk kňazov, ktorí, hoci sa zúčastňujú na slávení svätej omše, nerozdávajú sväté prijímanie, ale zverujú túto službu laikom. 

158. Mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania môže len vtedy vysluhovať prijímanie, keď kňaz alebo diakon chýba, keď je kňaz slabý alebo v staršom veku, keď mu bránia iné dôvody alebo keď k svätému prijímaniu pristupuje taký počet veriacich, že samotné slávenie svätej omše by sa veľmi predĺžilo. To znamená, že krátke predĺženie, podľa miestnych okolností a kultúry, treba pokladať za celkom nedostatočný dôvod.

159. Mimoriadnemu vysluhovateľovi svätého prijímania nikdy nie je dovolené poveriť niekoho iného rozdávať Eucharistiu, napr. aby rodič, manžel alebo syn dal prijímanie chorému.

160. Diecézny biskup nech znovu posúdi prax v tejto veci za posledné roky a podľa potreby ju opraví alebo určí presnejšie. Tam, kde je skutočne nevyhnutné určovať takýchto mimoriadnych vysluhovateľov vo väčšom počte, nech diecézny biskup vydá zvláštne normy, podľa ktorých, prihliadajúc na tradíciu prvotnej Cirkvi, podľa normy práva stanoví, ako konať túto úlohu.